Audi A3

Chémiu som na „gympli“ bytostne neznášal a to presne od momentu vyjadrenia profesorky Jánošíkovej, „dávam ti síce trojku, ale je to taká malá štvorka“.

Po prvých 25tich kilometroch odjazdených s A3kou 2,0 TFSI quattro sa mi pamätná veta našej „chemikárky“ vyryla na čelné okno „testovačky“, teda pokiaľ ju tam v Ingolstadte nevypálili priamo vo výrobe a ja som si ju nevšimol.

Pocity v aute, pri tejto reminisencii, už ale neboli kŕčovité ako v puberte na hodinách v laboratóriu a CHÉMIA , mala úplne iný význam.... ale pekne po poriadku, nech Mendelejevovi v tabuľke nerobím bordel.

Tmavý metalický exteriér sivopastelového razenia v kombinácii s červeným koženým interiérom je v mojom ponímaní základ pre kombináciu solídneho auta.

Ak sa takáto kombinácia použije na aute pre „ next generation“, mala by v tom byť nejaká vyššia pointa. Poďme ju hľadať.

Nasadám. Veniec volantu „sekaného RSkového tvaru“, veľmi príjemné bočné vyvýšenie sedákov a možnosť S na radiacej konzole „DSGčkovej“ prevodovky ma upriamili na to, že nesedím v 1,6tke ťahanej štajerákmi, ale v pekne našľapanej mašine – aspoň čo sa úvodnej výbavy týka.

Narýchlo „čeknem“ nastavenie sedadla / bohužiaľ, nižšie už nejde – tomu nerozumiem, prečo výrobcovia majú pocit, že ich autá budú používať len ľudia s výškou do 185 cm /, páčky a ovládače, či je všetko tam, kde to pri AUDI očakávam a po nastavení zrkadiel a pripútaní sa – vyrážam.

Prvé metre s úsmevom na tvári, nie vďaka kosmodisku, ale zosekanému volantu, ktorý sa nielen fajnovo drží v rukách, ale najmä si ním neobtieram kolená pri každom otočení, a možnosti vyklopenia stredovej opierky. Toto už dnes ponúka málo áut. Rád by som videl „pilota“, ktorému nevadí rana do lakťa pri nájazde do pravotočivej zatáčky. Klobúk dole pred týmto detailom.

Jazda Bratislavou o 16,45 je rovnako zaujímavá  ako pozeranie F1 pri krúžení za safety carom a tak využívam čas, hrám sa s rádiom, nastavujem si zvuk, zakladám CDčka do changera a pomaly sa pohybujem v kolóne. Ak by palubný počítač neukazoval 12,9 priemernú spotrebu, bolo by to ešte milšie.

Buď som naozaj vonku premrzol, alebo ohrev chladnej kože nastupuje s pomalšou intenzitou ako by som čakal. Keďže vonku je podľa informácii z „palubáku“ viac ako 3 stupne, bude to asi tá druhá možnosť. Škoda, že som si vyzliekol bundu, na moje staršie kríže by to chcelo pár hrejivých momentov.

Ak ale opomeniem tento detail a moment, keď si pri nastupovaní na zadné sedadlo manželka môjho kamaráta a hudobníka Johna Dalea, Lenka,  buchla hlavu o stĺpik, nie je čo malej štvorke vyčítať. Aj keď Lenke sa asi táto veta nebude páčiť, ale A3 je auto pre 2+2 max, očakávať od neho viac , by asi nemalo zmysel.

Skutočný plezír je ale pre mňa v aute jazda. S A3 2,0 TFSI quattro je najzaujímavejšia na krátkych rýchlych úsekoch, s nie príliš členitým terénom. Tuhé auto, / ale nie až tak ako 4ka / optimálne odpruženie a prevodovka sú pre takýto štýl jazdy a tvar ciest základom. Nemám zásadné výhrady k správaniu sa auta na ceste, ale ak si A3ku kúpite, uvedomte si, že quattro A4ky, pracujúce s permanentným pohonom 4och kolies, s využitím medzinápravového diferenciálu je predsa len iný systém ako spojka Haldex A3ky. Pri bežnej jazde to možno nepocítite, ale odporúčam si to pamätať. Ak si to uvedomíte pred jazdou a spojíte si to s informáciou, že vás čaká 200 koní pod kapotou, budete mať z jazdy oveľa príjemnejší zážitok ako keby ste to začali riešiť v strede serpetíniek. V nich sa A3ka neukazuje ako superšport, ale ako civilné auto, ktoré je predsa len určené pre bežný denný transport.

Veľmi príjemnou sa po pár dňoch jazdy stáva aj informácia o spotrebe. Pri pokojnom správaní sa mojej nohy na plyne som sa dostal na niečo cez 9 litrov a pri spasmatických útokoch na plynový pedál, a tých bolo veľmi veľa,  je priemer 11,5 na 100km v pohode znesiteľný.

Prevodovka DSG je asi to najlepšie s čím som si ja v ponuke prevodoviek na celom automobilovom trhu zajazdil.
Ak existuje chémia medzi prevodovkou a štýlom jazdy vodiča, ktorý sa mení po každých 20tich kilometroch, tak v DSGčku má uhlík, vodík aj kyslík najväčšie prepojenie s Cčkom Hčkom a Očkom v mojom tele.
Pri predbiehaní v tiahlej kolóne a nutnosti zaradenia sa za pomalšie auto, prevodovka / dokonca už aj na normálnom Dčku / „vycíti“, že asi po prejdení vozidla v protismere budete pokračovať ďalej v predbiehaní a tak nechá na krátku dobu ešte podradené a podrží motor v otáčkach. Z hľadiska bezpečnosti zrýchlenia, plynulosti jazdy aj zvyku, je to neskutočne vítaná lahôdka, s ktorou sa ale netreba až tak veľmi zahrávať.

Ak ste sa totiž s autom ešte celkom nezžili, neprovokujte ho. Nárazník autobusu, za ktorým ste v kolóne akurát dobrzdili môže byť bližšie k vášmu sedadlu, ako by ste si želali.

Ak vás tento užívateľský test neinšpiroval ku kúpe vianočného darčeku, prezradím vám, že do Vianoc pre vás stihnem spraviť test Lancie Phedra a tesne po nich Renault Twingo RS.