Dvetisíc kilometrov s Audi Q5

Nádherne vyladená kombinácia bieleho exteriéru s tmavým interiérom, samozrejme v koženom čalúnení a s 240-timi dieslovými koňmi pod kapotou. Tak takýto pohľad a emócia sa mi naskytla vo štvrtok poobede pri preberaní si najaktuálnejšej novinky na Slovensku z dielne Ingoldstadských štyroch kruhov.

Na úvod musím napísať, že tento spotrebiteľský test bude čisto postavený na mojich dojmoch z jazdy a z auta ako celku a ako som už v prvej časti vety napísal, toto je spotrebiteľský, alebo lepšie povedané, užívateľský test, čiže ak čakáte nejaké technické informácie, navštívte showroom dílera, kliknite si na oficiálny sajt Audi, alebo skrátka nečítajte ďalej.

A hneď po úvode treba napísať, že nemám v obľube SUV. Dodnes som nepochopil načo sa centrom Bratislavy preháňajú ľudia v oblekoch na „terénnych“ autách a prečo aspoň niekoho nedovezú, keď už pália pol nádrže na 100 kilometrov.

Toľko predsudky a teraz nasadať!

Ak sa vyberiete s Q5 na lyžovačku, alebo pod stan, vybrali ste si správne. Audi Q5 ponúka komfortný priestor pre 4-och pasažierov zbalených na lyže /lyžiarky, lyže, palice, oblečenie a zásoby pitia – nesmú chýbať !!! :-) :-)/, s priemernou výškou cez 180 cm a s normálnou potrebou na veľkosť voľného priestoru v okolí sedenia.

Tak ako je komfortný priestor na sedenie, je veľmi dobre vyladený aj audio priestor. V aute netreba kričať, aby ste sa na dlhej ceste počuli, nevystúpite s o zapáleným hrdlom a popri pokojnom rozhovore vám kľudne môže hrať, a to dokonca nie úplne potichu, hudba. Ak ste stratili tému a pridáte na hlasitosti Q5-ka ponúka veľmi príjemný audio zážitok, bez výrazného vplyvu vrčania diesla, alebo hukotu pneumatík.


Ak idete do hôr – quattro je výhodou!
S Q5 to platí dvojnásobne. Cesta po daždivej ceste smerom k horám a na namrznutej vozovke v serpetínkach ťahajúcich sa k lyžiarskemu centru, v kombinácii so zapnutými ESP a vždy aktívnym ABS/EBV vám nielen dávajú silnejší pocit istoty, ale reálne za vodiča veľmi presne pracujú.  V krízových situáciách ponúkajú šoférovi všetky služby strážnych anjelov a to až do úrovne hranice fyzikálnych vplyvov, na prekonanie ktorých asi ale nepoznajú správne vzorce zatiaľ žiadni automobiloví inžinieri. Navyše tam už neexistuje pravdepodobne zdravý rozum v priestore medzi volantom a operadlom sedadla a pre týchto pilotov sa asi autá ešte nevyrábajú.

„Moja Q5ka“ mala obuté kopačky od Continentalu a aj vďaka nim som si cestu nielen v kopcoch ale aj na diaľnici a mestských častiach príjemne užíval.

Auto sa totiž správa, a to aj najmä vďaka elektronike, veľmi stabilne a aj keď ho chvíľami najmä po rýchlejšom nábehu do vracáku ťahá  čumákom von, citlivou brzdou a korektnou prácou s volantom dostanete auto tam, kde má ísť.

Ak by ste sa rozhodli pre kúpu a následne pre jazdu aj v kopcoch, možnosť aj manuálneho radenia určite padne vhod. Napriek tomu, že 7-stupňový S tronic s elektrohydraulickým ovládaním pracuje presne, možnosť zaradiť si pred zatáčkou samostatne pákami pod volantom, dal mne osobne pocit výraznejšej kontroly nad prejazdom. Ak by ste ostali v režime D na automate, nič nepokazíte, pretože medzi DSG a vami, nech ste akýkoľvek šofér, je vždy rovnaká chémia.


Dizajn?
Je otázkou vkusu a tak ako pri každom aute aj pri Audi sú kúsky vydarenejšie a menej vydarené. Ako celok si to najlepšie zhodnotíte návštevou showroomu alebo klikom na www.audi.sk , ak vám naše galérie nebudú stačiť.

Pri Q5 som mal , aj vďaka farebnej kombinácii veľmi príjemný dojem z auta a trošku som Audi odpustil aj obludu Q7. Ak však výroba tohto nadrozmerného transformera bola testom ako spraviť dobré menšie a odladené SUV, klobúk dole.

Ale ako šoféra ma niektoré detaily aj na peknom Q5 výrazne rušili.

Ak ste si auto kúpili a búrali ste vo „vracáku“ , preto, že ste sa zľakli , tak navštívte plastického chirurga. Nie neodbáčam od témy. Pri vracáku v alpskej serpentínke, kde reálne musíte pozerať do boku, pretože cez masívny  stĺpik nevidíte nič a cez predné okno pozeráte tam, kde cesta nepokračuje, sa vždy pozriete do zrkadla, ktoré je tak brutálne veľké, že vám nielen zakryje výhľad na cestu, ale vás ohromí vaším „fejsom“, ktorý sa v zrkadle objaví.
To už možno nie je otázka dizajnu, ale bezpečnosti.

Vnútorný dizajn, je klasikou od Audi. Výborné sedáky, ergonomický volant, radenie kde treba, tempomat a rádio vždy poruke. Funkčné spínače na vetranie, vyhrievanie sedadiel.... všetko po ruke, tam , kde to intuitívne hľadáte.

Výhľad na nočné hviezdy, ktoré sme, bohužiaľ, vďaka dažďu nevideli by cez sklenené strešné okno bol určite fascinujúci, rovnako ako možnosť voľby teploty interiéru na zadných sedadlách. Auto je totiž vykúrené za pár minút, ale na dlhé ceste treba „zimomrivcom“ odporučiť na zadné sedadlá bundy, ak nechcete auto tak prekúriť, aby šofér zaspal.

S autom sme spravili takmer 2-tisíc km a pri dodržiavaní všetkých predpisov sme sa dostali na cieľovú spotrebu 9,4 litra za prvých 1 000 km a 10,6 za druhých , necelých 1 000km. Vtedy sme sa ale vozili výrazne razantnejšie. Len pripomínam, že sme jazdili s 3,0TDI 176 kW a vozili sme skoro 2 tony plechu a plus nás a naše veci ako náklad.

Jedinou neuspokojivou hodnotou bola navigácia ku ktorej mám tak výrazný komentár, že by zabral rovnaký počet riadkov, ako doteraz napísaný test. Ak ma  teta s príjemným hlasom pošle smer Innsbruck cez Grossglockner a z diaľnice odbočka Piešťany cieľ Kúpeľný ostrov cez centrum mesta a následne asi plavbou cez Váh, tak mám pochybnosti zapnúť si milú pani znova, napriek tomu, že cestu preráta za sekundu a určite nie je strapatá. :-) :-) :-)

Napriek tomuto nedostatku som našiel výborné auto na lyžovačky a dovolenky a pokiaľ ho nebude jazdiť pol Bratislavy na prejazd mestom a neznechutí mi ho, asi začnem mať rád SUV.